Pamiatkové výskumy
Dejiny výskumov na hrade Lietava
Prvé pokusy o odbornú dokumentáciu architektúry hradu sa datujú do konca 19. storočia. V roku 1882 hrad navštívil pamiatkár Jozef Kőnyőky, ktorý hrad podrobne zdokumentoval a jeho kresby môžeme považovať za najstaršiu hodnovernú dokumentáciu hradu. Kőnyőky spracoval náčrt celkového pôdorysu hradu a dva celkové podhľady. Napriek istej schématickosti zakreslenia hradnej zrúcaniny predstavujú kresby zásadný prínos pre bádanie hradu.
Druhé odborné bádanie a spracovanie architektúry hradu predstavuje práca poprednej odborníčky v odbore hradnej architektúry Dobroslavy Menclovej (1904-1978). Menclová sa ako prvá sa podorobne zaoberala stavebným vývojom hradu po etapách jeho výstavby a spracovala vyhodnotenie vývoja hradu v podobe analytického pôdorysu. Veľká časť jej diela zostala nespracovaná a tak to bolo aj s jej prácou o bádaní Lietavského hradu. V roku 2004 na výročie jej 100 narodenia Sloveská hradovedná spoločnosť a Združenie na záchranu Lietavského hradu vydali túto jej prácu ako malú monografiu, podobných tým ktoré za svojho života vydala o iných slovenských hradoch.
Ukážka hodnotných pracovných skíc Dobroslavy Menclovej z 30 rokov 20.storočia
Ďalším krokom v poznávaní architektúry hradu bolo zakreslenie pôdorysu hradu Dr. Vojtechom Bukovinským a Štefanom Lučančinom z roku 1953. Autori pôdorysu niektoré časti hradu zakreslil pozoruhodne presne a zdokumentovali aj niektoré dnes úplne zaniknuté múry.
Ďalšie seriózne bádanie hradu prebiehalo až na prelome 70-80 rokov kedy Dr. Arch. Zd. Gardavský spracovával podklady na plánovanú rekonštrukciu hradu pre štátnu firmu Surpmo Brno. Dokumentácia z výskumu sa skladala zo 4. častí.
V prvej časti bol vykonaný Prípravný výskum , ktorý obsahoval : Metodickú prehliadku, Paspotný prieskum hradu a objektov, Excerptu z kľúčovej literatúry, Rozpory a nedostatky k.l., Podklady na spracovanie ZPÚ. Bohužiaľ tento výskum Lietavy sa nezachoval ale vieme že sa vykonával pretože súčasne s Lietavou sa podobne pripravoval aj hrad Hričov.
V druhej časti bola vykonaná podrobná fotodokumentácia zložená z množstva fotografii hradu ako aj jeho detailov. Je dostupná tu na tejto webovej adrese: http://www.hradlietava.estranky.sk/fotoalbum/fotodokumentacia-1972/
V tretej etape bola spracované zameranie vtedajšieho stavu hradu so sprievodnou technickou správou a až v štvrtej poslednej etape sa začal spracovávať : Detailný stavebno-historický prieskum so štúdiou návrhu obnovy (1980). V archíve KPÚ Žilina sa bohužiaľ z tejto štvrtej etapy nachádza len časť Dolný hrad. Časť Horný hrad zostala pravdepodobne v pozostalosti Dr. Gardavského. Zaujímavým faktom výskumu je že trval od roku 1972-1980 to jest osem rokov.
V nasledovných rokoch sa našťastie stavebne na hrade nič nedialo ( pretože prístup k rekonštrukcii pamiatok z obdobia socializmu bol viac než rozporuplný ) a až po nežnej revolúcií v roku 1994 bola vypracovaná Inžiniersko-Geologická pasportizácia vybraných historických objektov hradu Lietava v etape riešenia : Orientačný geologický prieskum. Všetky tieto výskumné práce síce nedosiahli svoj cieľ a to rekonštrukciu objektu hradu, ale svojím obsahovým významom v dnešnej dobe významne prispievajú k úspešnej aktualizácii postupnej dokumentácie Lietavského hradu, ktorá slúži v súčasnosti k zmysluplnej záchrane, konzervácií ako aj čiastočnej obnove pamiatkového objektu.
Súčasnosť výskumov na hrade Lietava
Pamiatkové výskumy predstavujú jeden zo základných krokov v príprave obnovy kultúrnej pamiatky. Na Lietavskom hrade je základom prístupu k obnove architektonicko-historický výskum. Ide o druh pamiatkového výskumu, ktorý je zameraný na podrobné prebádanie skúmanej stavby a poznanie jej postupného vývoja ako aj jednotlivých prestavieb. Výskum na hrade prebieha po jednotlivých objektoch tak, aby boli v prvom rade preskúmané tie časti hradu, ktoré sú najviac ohrozené. Zistenia architektonicko-historického výskumu dopĺňajú ďalšie špecializované bádania ako je dendrochronologický výskum a archívny výskum. Každý z nich bude tu na stránke podrobnejšie charakterizovaný a vysvetlený.
Architektonicko-historický výskum je druh pamiatkového výskumu, ktorý je potrebné na pamiatkových objektoch vykonať vždy pred jeho rekonštrukciou. Výskum takéhoto typu v predstihu pred rekonštrukciou nám zaručuje správny postup záchrany, konzervácie či obnovy pamiatkového objektu. Architektonicko-historický výskum obsahuje:
1.) Celkový popis hradu a jednotlivého skúmaného objektu vrátane popisu technického stavu
2.) Podrobný opis skúmaného objektu s jednotlivými situáciami, ktoré vypovedajú o stavebnom vývoji.
3.) Celkové vyhodnotenie výskumu
4.) Zoznam cenných detailov s návrhom ich obnovy
5.) Podrobný návrh obnovy celej skúmanej stavby
Od roku 2004 za finančnej podpory MK SR sa na hrade vykonávajú postupne podľa potreby rekonštrukcie aktuálne architektonicko-historické výskumy. Momentálny platný zoznam ako aj rok vykonania architektonicko-historických výskumov na hrade Lietava je nasledovný :
Rok 2004 - Výskum horného hradu s kaplnkou ( Thurzov palác )
Rok 2005 - Výskum sa žiaden nekonal
Rok 2006 - Výskum sa žiaden nekonal
Rok 2007 - Veža starej brány - prvá etapa a Hlavná veža - Donjon
Rok 2008 - Piata brána - vstupná časť do stredeného hradu
Veža starej brány - návrh obnovy atikových oblúkov
Rok 2009 - Prvá brána - Predná brána
Rok 2010 - Podkovitá veža - prvá hlavná základná etapa
Rok 2011 - Kinižiho palác s priľahlým múrom koridoru
Rok 2012 - Podkovitá veža druhá etapa, stabilizácia vrchného poschodia
Popis dvoch obrázkov hore : Stretnutie komisie KPÚ Žilina na hrade v roku 2011
Archívny výskum k hradným objektom sa zakladá na prieskume originálnych dokumentov z obdobia 13. až 19. storočia, uložených hlavne v archívoch na území Slovenska, Maďarska, Rakúska a Česka. Takáto práca si vyžaduje poznatky o jednotlivých typoch písma v danom období a jazykových znalostí z latinčiny, maďarčiny, nemčiny a slovenčiny. Po prezretí dostupných dokumentov sa napíše správa zameraná na zmeny vlastníckych pomerov hradu, funkčné členenie hradu a doklady o stavebnej činnosti. V prvej etape výskumu ukončeného v roku 2012 boli prezreté inventáre hradu, ktoré neoceniteľným spôsobom sprítomnili využitie jednotlivých častí Lietavského hradu a ich pôvodné pomenovanie vtedajšími obyvateľmi. V druhej etape výskumu plánovaného v roku 2013 by malo dôjsť k podrobnému spracovaniu dejín Lietavy v období stredoveku – teda v časovom úseku od druhej polovice 13. storočia do roku 1526.
Popis obrázku : Opis Thurzovskej časti hradu z 3. marca 1705
Dendrochronológický výskum je vedná disciplína, ktorá na základe letokruhov stromov zisťuje vek vzorky v kalendárnych rokoch. Tieto údaje sú dôležité pre celý rad odborov z oblastí prírodných vied (napr. dendroekológia, geomorfológia, klimatológia) a vied o spoločnosti (napr. veda o výtvarnom umení, výskum historickej architektúry, archeológia). Základom dendrochronologickej metódy je meranie šírky letokruhov určitého druhu dreviny, napríklad jedle bielej, na určitom geograficky vymedzenom území, napríklad na Slovensku. Šírka jednotlivých letokruhov sa meria v smere rastu stromu. Namerané hodnoty sa graficky znázorňujú ako body krivky, ktorá reprezentuje analyzovanú vzorku. Šírku letokruhov podmieňujú klimatické činitele, takže krivky pre stromy určitého druhu z určitej oblasti sú si podobné. Vzhľadom na to, že vzorky často reprezentujú stromy, ktoré rástli čiastočne súčasne, je možné jednotlivé krivky navzájom na seba napojiť. Takto vzniká dlhá krivka, ktorá charakterizuje skúmanú drevinu v danej oblasti počas obdobia, z ktorého máme dostatok vhodných vzoriek (napr. dub na Slovensku od roku 985 do roku 2009). Táto dlhá krivka sa nazýva štandardná chronológia. Na základe podobnosti krivky nameranej na vzorke so štandardnou chronológiou je možné zistiť rok rastu posledného, na vzorke zachovaného letokruhu. Ak je na vzorke zachovaný podkôrový letokruh, je možné zistiť rok vyťatia stromu s presnosťou na vegetačné obdobie (napr. zima 1458/1459, leto 1459). Tieto údaje namerané na vzorkách z torzálnych stavieb (napr. dubové stužovacie klieštiny, dubové a jedľové lešenárske konzoly) významne pomáhajú určiť obdobie ich výstavby.
Popis obrázku : Ukážka z dendrochronologického výskumu 2004 Dr. Petra Bártu z Department of Archaeology Faculty of Philosophy Comenius University
Dendrochronologický výskum vzoriek odobratých na Lietavskom hrade v roku 2004 poukázal na problémy s nízkym počtom ročných prírastkov v analyzovaných drevených prvkoch. Na základe mikroskopicko-anatomických analýz je možné povedať, že lešenárske konzoly boli vyrobené z jedle bielej (Abies alba) a preklad okenného otvoru z duba (Quercus sp.). Pre vzorky lešenárskych konzol z prvého podlažia JV steny Thurzovho paláca môžeme vysloviť záver, že stromy boli vyťaté v priebehu zimy, azda v rokoch 1475 – 1476. Porovnanie vzorky okenného dubového prekladu hlavnej veže s lokálnym dubovým štandardom pre Jedľové Kostoľany prináša synchronizáciu k roku 1255. Je to však výsledok prvých analýz, ktorý nie je zatiaľ možné presnejšie určiť aj s ohľadom na nízke hodnoty T-indexov. Hoci niektoré z vyššie uvedených synchronizácii by sa na základe výskumu novoodobratých vzoriek mohli potvrdiť a získať tak charakter absolútnych dát. V súlade s fungovaním metódy je možné povedať, že vyslovené závery môže korigovať výskum najnovších vzoriek, ktoré sa odobrali v roku 2011.
