Reštaurovanie
Reštaurátorský výskum : V procese prípravy reštaurovania národných kultúrnych pamiatok z množstva výskumov býva reštaurátorský zvyčajne zaraďovaný ako posledný a nadväzuje na výsledky predchádzajúcich Na rozdiel od niektorých pamiatkových výskumov, okrem jeho nedeštruktívnych výskumných metód, má reštaurátorský výskum privilégium kontaktu a narábania priamo s materiálovými zložkami pamiatky. Stupeň poznania pamiatkových výskumov vrátane reštaurátorského býva často limitovaný rôznymi okolnosťami, medzi nimi aj mierou šťastia náhody. Preto sa stáva, že až proces reštaurovania prinesie ďalšie nové nálezové situácie, ktoré dopĺňajú, spresňujú a nezriedkavo aj menia výsledky predchádzajúcich výskumov.
Je možné vyjadriť presvedčenie, že počas svojej aktívnej existencie v minulosti bol hrad bohato zdobený. Naznačujú to rôzne zachované väčšie či menšie zostatky kvalitne spracovaných architektonických, kamenno - sochárskych a fragmenty maliarskych výtvarných úprav - výzdob na fasádach a prevažne už zaniknutých interiéroch. Len s ľútosťou je možné dnes konštatovať, že každá z jednotlivých stavebno-historických etáp niesla pečať svojho majiteľa a bola zrkadlom vkusu, možností a významu jeho spoločenského postavenia.
Čo konkrétne priniesol reštaurátorský výskum a reštaurovanie fragmentov historických omietok a náterov na hrade Lietava v roku 2010
Na ruinách múrov Lietavského hradu sa dodnes zachovali fragmenty výtvarnej výzdoby rôzneho druhu veľkosti a rozsahu, ktoré sú svedectvom o už zaniknutej nádhere tejto stredovekej šľachtickej pevnosti. Dokladajú nám ju kamenné architektonické časti, historické omietky, na ktorých sa sporadicky ešte vyskytujú malé zostatky pôvodných maliarskych výtvarných úprav. Sú dokladom o remeselnej zdatnosti a umeleckých schopnostiach ich tvorcov. Fragmenty z výzdoby je ešte možné nájsť na fasádach a tiež, v dnes už prevažne zaniknutých interiéroch hradu. Treba zdôrazniť, že maliarska výzdoba patrí k najzraniteľnejším súčastiam hmotných zložiek poškodených historických objektov – pamiatok. Vo všeobecnosti výtvarná výzdoba okrem dekoratívnej funkcie bola a aj vždy ostáva významným dokladom doby, v ktorej vznikla. Zároveň je zrkadlom vkusu svojho majiteľa, jeho ekonomických možností a dôležitosti spoločenského významu a postavenia. Nezriedka býva aj jeho filozofickým a duchovným odkazom.
Dlhoročná postupná systematická záchrana ruín múrov Lietavského hradu prirodzene pokračuje aj v postupnom konzervovaní zostatkov zachovaných historických omietok a aj v ich reštaurovaní na miestach, kde sa ešte nachádzajú fragmenty zaniknutých maliarskych výzdob. Prvou realizáciou bolo konzervovanie a reštaurovanie omietok s pôvodnou maliarskou výzdobou na fasáde severnej steny Kinižiho veže starej brány počas leta roku 2010. Samotnej realizácii reštaurovania predchádzal reštaurátorský výskum. Jeho cieľom bolo definovanie zachovania rozsahu a kvality pôvodných hmotných a výtvarných častí a výber spôsobu a technológie na ich reštaurovanie.
Výskum mal svoje špecifiká, ktoré priamo vyplynuli z charakteru stavu a rozsahu zachovania tejto časti pamiatky.
V prvej fáze boli pozachytávané uvoľnené okraje historických omietok vápennou maltou. Nasledoval výskum deštruktívnymi metódami - povrchovo–plošnými sondami a odberom vzoriek omietok, pigmentov z náterov na presné laboratórne vyhodnotenie ich zloženia.
V sondách pod mladšími vrstvami poškodených omietok bol objavený pomerne dobre zachovaný väčší fragment najstaršej omietky s jej pôvodnou maliarskou úpravou kvádrovaním.
Laboratórne výsledky výskumu definovali presné materiálové zloženie, kvalitu jeho zachovania a potvrdili pôvodný výtvarný výraz fasády ako bol zachytený vo výsledkoch sondážneho výskumu.
Pôvodná vrstva vápennej omietky bola pomerne kompaktná na povrchu nesúdržná z dôvodu vyplavenia vápenných zložiek. Povrchovú úpravu tejto omietky fasády tvoril základný biely vápenný náter, na ňom málo zachovaná vrstva svetlo-okrového vápenného náteru s prevažne opadaným červeným linkovaním kvádrovania.
Hĺbkové a povrchové spevnenie omietky bolo vykonané viacnásobnou aplikáciou nano-vápennými produktmi CaLoSiL s veľmi dobrým výsledkom. (Na Slovensku to bolo jeho prvé použitie.) Miesta po zásekoch z vrstiev mladších omietok boli vytmelené vápennou omietkou a retušou zjednotené s originálom. Chýbajúce časti liniek boli podľa zachovaných nálezov predrytia doplnené retušou. Tiež príterky na zachytenie okrajov omietok boli farebne lokálne zjednotené retušou.
Kompletne boli konzervované aj ostatné fragmenty historicky mladších omietok na celej severnej fasáde Kinižiho veže starej brány.
Reštaurátorský výskum bol rozšírený ešte o chemicko-fyzikálnu analýzu odobratej vzorky z fragmentov zaniknutej liatej vápennej podlahy s červenou úpravou, ktoré sa pomerne hojne nachádzajú v suti prízemia Podkovitej veže.
Akad. maliar Jozef Dorica, reštaurátor, Žilina, marec 2013
Obrázky : Foto Branislav Bužek a archív ZnZLH
